Za zbrzdením výstavby slovenských diaľnic je KDH, povedal Ľ. Vážny

27.03.2014 Bratislava

Bratislava 27. marca (TASR) - Zbrzdenie vo výstavbe slovenských diaľnic spôsobilo KDH svojím pôsobením na ministerstve dopravy v rokoch 2010 až 2012. Vyhlásil to dnes v parlamente podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny (Smer-SD). V rámci Hodiny otázok prečítal odpoveď neprítomného premiéra Roberta Fica (Smer-SD).

Na prepojenie Bratislavy a Košíc diaľnicou bol zvedavý poslanec Pavol Zajac (KDH). "Pán premiér, v júli 2007 ste verejne prisľúbili priame diaľničné spojenie z Bratislavy do Košíc do roku 2010. V roku 2010 musela vaša vláda priznať zlyhanie a určila nový termín plného diaľničného prepojenia východu so západom Slovenska na rok 2012. Je marec 2014 a diaľnica stále nie je dokončená. Národná diaľničná spoločnosť tvrdí, že diaľnica D1 medzi Bratislavou a Košicami bude v prevádzke v roku 2019. Kedy konečne priznáte, že ste opäť zlyhali a diaľnica do Košíc nebude hotová ani do roku 2019?" pýtal sa Zajac.

Vážny v odpovedi vyjadril prekvapenie, že takúto otázku kladie práve tento poslanec. "Sedeli ste v rokoch 2010 až 2012 v Dozornej rade Národnej diaľničnej spoločnosti a práve pôsobenie vášho straníckeho šéfa Jána Figeľa na pozícii ministra dopravy zbrzdilo výstavbu diaľnic," odkázal Vážny.

Vicepremiér priznal, že k zdržaniu výstavby v čase prvej Ficovej vlády došlo hlavne z dôvodu hospodárskej krízy a boli urobené len prípravné práce. "Za zrušenie bezproblémového tretieho balíka, ktorý sme zanechali tesne pred podpísaním koncesnej zmluvy, ale nesie plnú zodpovednosť vláda Ivety Radičovej," povedal. Aktuálny Ficov kabinet podľa jeho slov hneď po voľbách vyvinul maximálne úsilie a prijal konkrétne opatrenia vo forme akčných plánov, aby sa zlepšilo a akcelerovalo čerpanie fondov. "Potrebných diaľničných úsekov máme ale viac ako peňazí z eurofondov, zvolili sme preto PPP ako efektívne doplnkové riešenie výstavby ciest, ktoré ju významne zrýchľuje," vysvetlil.

Zajac na to reagoval, že spomínaný balík bol len vládou Smeru-SD nachystaný a zrušený bol preto, lebo by sme za tieto úseky platili 700 miliónov eur ročne. "Preto sme to začali stavať z fondov, kde je spoluúčasť štátu len cca 15 percent. V tomto pokračuje aj súčasná vláda, ktorá v rovnakej miere využíva eurofondy," argumentoval.

Na margo rýchlostnej cesty R1, ktorú Vážny pochválil ako úspešný projekt, Zajac podotkol, že zaň platíme 130 miliónov eur ročne s tým, že po novom to bude 125 miliónov po dobu 30 rokov. "Podľa môjho názoru tento úsek sa dal stavebne postaviť zhruba za 460 miliónov eur, čo by občanov krajiny pri stavaní cez eurofondy vyšlo na 15 percent z tejto čiastky, teda asi okolo 100 miliónov. To je menej, ako je ročná splátka za R1," dodal.
 

Vyberte región

mark